JAKUBOVE ŽENY

RÁCHEL A LIA

            Keď sa Jakub pri studni stretol so svojou sesternicou Ráchel, zamiloval sa do nej. V rodine Lábana, brata jeho matky, bola mladšou dcérou. Sväté Písmo o nej hovorí, že mala peknú postavu a krásnu tvár. A hoci Jakub pred tým, ako stretol Ráchel, zažil stretnutie s Bohom, teraz nekoná ako ten, ktorý je vedený Božím hlasom. V tej dobe totiž nestačilo byť zaľúbeným. V rodinách patriarchov vládli nepísané zákony slušnosti, podľa ktorých sa najprv mala vydať staršia sestra. Tou bola Lia.

            O Lii sa dozvedáme, že mala vyhasnuté oči. Zvlášť Orientálci si cenili, keď oči ženy žiarili. Liine oči boli bez lesku a ohňa. Lia nebola pekná, ale zato bola bohatá, čo zvyšovalo jej šancu na vydaj u iných mládencov. Rodine sa napriek tomu nedarilo vydať ju. Boh však mal s ňou veľký plán. Dokonca plán výnimočný. Stala sa pramatkou rodu, z ktorého vzišiel Mesiáš.

            Kým Jakub slúžil sedem rokov za Ráchel, aby si ju smel vziať za ženu, v otcovi Lábanovi dozrelo nekompromisné rozhodnutie, že princípy prvorodenstva sa v jeho rodine  nesmú porušiť a že najskôr musí byť vydatá staršia Lia. Určite ju neraz posielal nenápadne na pole so stádom, aby si ju Jakub všimol. Ten však mal svoje oči len pre Ráchel a čím viac mu Liu ponúkali a stavali do cesty, tým väčší odpor k nej cítil.

            Keď nadišiel čas svadby, vieme, ako to dopadlo. Otec zaviedol k Jakubovi nie milovanú Ráchel, ale nemilovanú Liu so zahalenou tvárou. Pýtame sa, kde bola Ráchel v tom kritickom okamihu. Dozaista nie pred tvárou hostí, ale niekde skrytá. Vieme si dokonca predstaviť, ako sa prefíkaný otec s ňou dohodol, aby sa nebála – veď on sa už postará, aby aj ona mala Jakuba za muža. Ale tak, ako sa patrí – najprv sestra staršia, a až potom ona.

            Po siedmich dňoch svadby s Liou teda nasledovalo sedem dní svadby s Ráchel. Je viac ako jasné, že po takejto svadbe sa zamilovaní Jakub a Ráchel úplne venovali jeden druhému a Lia ostala bokom.

            Keď Pán videl, že Lia je nenávidená, otvoril jej život, zatiaľčo Ráchel ostala neplodnou. Do Liinho tmavého neradostného života zasiahol Pán. Za päť rokov Lia mala štyroch synov, čo sestru Ráchel viedlo k stupňujúcej sa žiarlivosti. Ráchel svojmu manželovi povedala: „Daj mi deti, lebo ak nedáš, zomriem!“ (Gn 30,1) Mala srdce preplnené závisťou a v takej chvíli ústa ľahko povedia aj to, čo by inak nepovedali. Jakuba sa tieto slová dotkli. Nahneval sa: „Či som ja na mieste Boha, ktorý ti odoprel plod lona?“

            Ráchel však už všetko mala premyslené. Podobne ako Sára, aj ona mala náhradné riešenie: ponúkla Jakubovi svoju otrokyňu Bilhu, ktorú od otca dostala ako svadobný dar. Chápeme ju. Chcela mať deti, čo bol prejav všetkých pravých žien v Izraeli. Plán s otrokyňou sa podaril – tá porodila dvoch synov. Ich mená prezrádzajú, že Ráchel bojuje o deti a modlí sa. Prvému dala meno Dan, čo znamená „syn súdu“, čo vyjadrila slovami: „Boh rozsúdil moju vec a vypočul moju modlitbu“. Uvedomuje si, že tento syn otrokyne je tiež dar, pretože medzi riadkami čítame, že ani Bilhe sa syn nenarodil hneď, ale až po úpenlivom volaní Ráchel k Bohu. Pri narodení druhého syna z otrokyne Ráchel volá: „Božie zápasy som bojovala so svojou sestrou a premohla som ju“ a syna nazýva Neftali, čo znamená „syn zápasu“.

            Ako vidíme, Jakub sa takto dostal do trojženstva. A čoskoro dokonca do štvorženstva, pretože i Lia, hoci už mala štyroch vlastných synov, sa nechala strhnúť príkladom Ráchel. Možno chcela na seba pritiahnuť väčšiu pozornosť svojho muža, keď dáva Jakubovi svoju slúžku Zilpu, z ktorej sa jej narodia ďalší synovia. Táto epizóda nám ukazuje isté slabiny v správaní Lie. Ráchel udáva smer a Lia sa ňou necháva strhnúť. Je ženou, ktorá ľahko podlieha vplyvom svojho okolia.

            Hoci Ráchel podľa zákona už mala dvoch synov, v srdci sa jej rozpaľuje túžba mať vlastné dieťa. Vrúcnejšie sa modlí, majúc pred očami svoju tetu Rebeku, ktorá tiež roky bola neplodná, a predsa porodila synov. Boh vypočúva modlitby Ráchel a dáva jej dvoch synov – Jozefa, ktorého menom vyslovila: „Boh odňal moju potupu. Kiežby Pán ešte pridal,“ a Benjamína, pri pôrode ktorého zomiera. Hoci pramatkou Dávida a Ježiša sa nestáva Jakubom milovaná Ráchel, ale Bohom určená Lia, zato Ráchel dáva vyvolenému národu jednu z jeho najkrajších postáv – patriarchu Jozefa a aj jej syn Benjamín bol veľký. Z jeho pokolenia vyšla jedna z najvýznamnejších postáv ľudstva – apoštol Pavol.

            Na sestrách Ráchel a Lii vidíme realitu života. Každej chýba niečo podstatné, aby mohli byť šťastné. Vzťahom väčšinou niečo chýba. Lia je plodná, ale chýba jej Jakubova láska, Ráchel ju má, ale roky je neplodná. Ani jedna zo sestier nedokáže prijať svoj údel. Až po narodení Jozefa z Ráchel sa oslabuje žiarlivosť sestier a obe začínajú nachádzať k sebe cestu.

BILHA A ZILPA

            Keď Ráchel a Lia použili svoje slúžky na to, aby sa z nich narodili deti, treba povedať, že pri tomto kroku nešlo o smilstvo alebo cudzoložstvo, ani o zmyselnosť či pôžitok, ale o spoločnú dohodu týkajúcu sa zachovania budúceho pokolenia a udržania rodu.

            Bola doba otrokárska a slúžky v nej boli len tovarom a majetkom bohatej Lábanovej rodiny. Pri rodení plnili otrockú službu a ani deti, ktoré mali porodiť, neboli ich vlastníctvom. Zdá sa však, že táto služba bola pre nich vyznamenaním. Ich hodnota a dôležitosť v rodine vysoko stúpla.

            Sväté Písmo o týchto otrokyniach hovorí málo, avšak vieme o nich, že v súlade so svojím spoločenským postavením boli ochotné prijať v Jakubovej rodine druhé miesto. Ich deti boli často menej vážené a neraz aj ukracované pred deťmi narodenými z Ráchel a Lie. (Gn 33,1-2) Nepočujeme však, že by sa na to sťažovali. Boli šťastné, že sa smeli stať členkami tejto rodiny a pokladali skoro za samozrejmé, že deti pravých manželiek sú uprednostnené. Agar v Abrahámovom dome to nedokázala. Keď sa stala matkou, chcela byť paňou, nechcela viac už slúžiť. A svojho syna Izmaela vychovávala ako posmievača voči Izákovi. To v Abrahámovej rodine spôsobilo rodinnú krízu. V príbehu Jakuba a jeho manželiek Ráchel a Lie nič také nečítame.

            Dan a Neftali, Gad a Ašer boli synmi týchto otrokýň. Hoci neboli nositeľmi vyššieho požehnania, predsa boli zaradení medzi dvanástich patriarchov.

                                   Zdroj: Jozef Ondrej Markuš, Biblické ženy Starej a Novej zmluvy